Leo levovič Lev

Na autobusovej stanici čakajúc na môj obľúbený autobus do veľkého mesta, som si zapálil cigaretu,
 na skrátenie dlhej chvíle.
Fajčím si ja z vesela a počúvam rádio zo slúchadiel, vediac že fajčenie na takýchto miestach je zakázané ale aj lákadlom pre prižívníkov.
Netrvalo dlho a zastavila sa pri mne žena, vyzerala ako z blízkeho východu, vyznávajúc iné náboženstvo v akom ma vychovávala moja stará mama.
Pozerala na mňa bez slov, nabrala odvahu , úkázala pozlatený prsteň či nekúpim zlato , pokrútenim hlavy naznačujem  svoj nezáujem  o skvelý kšeft môjho života.
Neúspech je neodradí, začala rukami naznačovať fajčenie, pri tom hovorila ,,cigareta".
Aké milé myslím si ona mi chce povedať. že fajčenie je zlé (brigadnička z ministerstva zdravotníctva).
Myslel som si to až dovtedy kým nepridala slovíčko dať ,, dať cigareta", už sa ozývalo z jej úst.
Mal som dobrú náladu tak som jej vyhovel a vytiahol som s krabičky cigareta.
Bez Slova odišla.
Pozoroval som ju ešte chvíľku ako si pripaľuje a zháňa kupcu na zlato.
Moja myseľ bola plná otázok ako vždy.
Je naozaj Utečenkyňa, hľadájúca na slovensku útočisko pre smrťou, lasku, mier a cigareta?
Alebo je to slovenska, ktorá vyúživa svoju podobnosť k tomuto národu aby mohla predávať pozlátené prstene?
To sa už nedozviem, nechce sa mi ju špehovať aj tak je to vec imigračného nie moja.
Ak sa mýlim a ta pani naozaj ušla zo svojej krajiny tak je prajem, aby u nás našla nový domov vedela sa uživiť poctivo, aby platila dane a odvody ako mi ostatný
, ak sa jej to podarí tak ju vítam  u nás ak nie tak....

Ja žial neviem pomôcť:(